Naozaj pokojný život. Ak sa na seba pozriem z pohľadu druhej osoby, myslím, že vidím vyrovnaného človeka, ktorý už nebalansuje na hranici priepasti. Už sa nepozerá dole a nezvažuje každý ďalší krok tak ustráchane. Kráča vyrovnane. Uvedomuje si možnosť pádu, ale nepochybuje o tom, že nahor sa dokáže vyšplhať znova a znova.
Je to skutočne oslobodzujúci pocit, keď vidím čo všetko som dokázal prekonať. Dokázal som to! Odhodlane kričí moje vnútro, ktoré zvíťazilo nad nepriateľom, ktorým som si bol sám. Posúvam sa dopredu, doslova bežím a vnímam krásu života oveľa intenzívnejšie, než kedykoľvek predtým. Vyrovnal som si účty s minulosťou a prijal som jej účasť v mojom živote. Každá chyba a každé zakopnutie ma dostali práve sem. Takže som jej vlastne vďačný, že ma takto "vychovala".
V posledných dňoch mám stále chuť niečo efektívne tvoriť a konať. Nebaví ma sedieť pri počítači a len tak si váľať šunky. Ešte šťastie, že sa môj život odohráva na dedine. Tu je stále čo vytvárať. A momentálne aj dotvárame interiér nášho domu, takže sa nenudím. Počasie nám tiež praje a keďže je tu už jar, prichádza čas aj na prácu v exteriéry. Naozaj sa teším.
Prednedávnom som dostal otázku: "Čo tvoje vnútro?". Konečne som mohol odpovedať, že je to naozaj osviežujúce a príjemné. Odpovedal som s úsmevom a radosťou. Až sa mi chcelo kričať, že je to každý deň najlepšie ako sa dá.
