Spánok rokov

Autor: Marek Hudák | 13.7.2012 o 17:27 | (upravené 20.9.2014 o 11:06) Karma článku: 4,15 | Prečítané:  205x

Už neexistuje. Stratil sa v riekach, ktoré prúdili ním samým. V pokojných zákutiach svojich žíl spoznával krásu akou ho obdarila tá najväčšia moc v akú veril. No kde je dnes, kam sa podel?

Len zaspal od vyčerpania, keď pádloval dňom i nocou, aby sa opäť vrátil do pokojných zákutí. Prúd ho zaniesol hlboko do útrob tela, ktoré pomaly chradlo. Cítil, že má povinnosť niečo spraviť, niečo zmeniť a zachrániť svet v ktorom žil. A tak pádloval, zo začiatku s odvahou a hrdosťou. Za každou zákrutou číhalo dobrodružstvo a on sa ho nebál prežívať každým nádychom. ,,Krásny život!", opakoval zakaždým keď zaspával po minulé noci, alebo to boli dni? Ani sám nevedel, no netrápil sa kvôli tomu. Žil vo svetle, ktoré tu svietilo stále. Bez prestania, preto nevedel určiť ani koľko je hodín.

Jedlo a vodu nepotreboval. Energiu bral zo svetlo a z presvedčenia, ktoré ho poháňalo. Hnal sa dopredu, len aby našiel kľúče. V skutočnosti bol zámočník, ale nie príliš úspešný. Už celý rok hľadá ten správny kľúč, ktorý z nedbalosti, či z pohŕdania stratil. Vie veľmi dobre, že bude len niekde tu. A ako vie, že hľadá už rok? Požiadal tú najväčšiu moc v akú veril, aby mu dali plavidlo na jeden rok. Teraz vidí, že sa jeho loďka pomaly rozpadá.

Počas tohto obdobia bol aj murár a opravár. Vystriedal veľa povolaní a bol dôležitou osobou aj bezdomovcom. Radil iným a sám sa nebál opýtať na cestu. Vždy sa snažil byť  serióznym človekom. Bol na rôznych miestach a všade bol niekto. Raz bol niekto z davu, inokedy niekto, kto davu rečnil a zasa na inom mieste, bol niekto, kto len tak stál a nič nerobil. No a kým je dnes?

Dnes je niekto, kto spí od vyčerpania. ,,Krásny život!", ani dnes nezabudol vysloviť tieto krásne slová. Napoly sa už ponoril aj s loďkou a s úsmevom na tvári mizne s krásnymi spomienkami. Niekto si spomenie, určite si niekto spomenie.

Nevadí, odpustil si. Tak málo a predsa tak veľa, práve toto potreboval pre seba urobiť. Prestať sa trápiť nad minulosťou a odpusti. Sebe, lebo len takto mohol odpustiť iným. Už vie čo je odpustenie. Nie je to zabudnutie, je to sľub, že už seba ani nikoho iného neraní tým, že by použil tú zbraň udalosti, ktorá sa stala. Sľub, že bude žiť šťastne. 

Kašle aj na loďku a skáče do tejto tekutiny v ktorej pádloval a plával von z tejto minulosti slov a predstáv, ktoré ho len ubíjali. Konečne povstal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?