Deň

Autor: Marek Hudák | 30.6.2013 o 23:25 | (upravené 4.7.2013 o 22:39) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  171x

Dnes potichu som kráčal v ranných tmách. Tam kde slnko ešte nesvieti, no deň sa už schyľuje k povstaniu. "Do boja!", tu kričí slnko. Ja pevne stojím s bosými nohami v prúdoch valiacej sa rosy. Osviežim sa ňou a nadýchnem sa k rebélií.

Nadýchnem sa, opäť a znova. Brnenie kladiem do machu, tam nech odpočíva v pokoji. Nech odpočívam v pokoji. Alebo radšej nie, nie som predsa brnenie. Tak nadýchnem sa a počkám na slnko, ja pomôžem mu povstať a určím tento nový deň. Myšlienka nech je jasná, rosou pokrstená, nech čelím všetkým zlám, nech pokušeniu pohodlia odolám.

Zaprieť sa o ten prúd, čo v noci čeril moje sny. Ach, či noc ma láka svojou mocou, no nevzdávam sa svojej lásky, ja vrátim sa k nej keď za slnko bude bojovať iný. No teraz je rad na mne. Tak vybehol som z tieňa a našiel tak ďalší kúsok seba. Sen čo zrodil sa v tmách, ten čo zrodil sa z dúhových farieb fantázie, práve ten mi slnko splniť dá. Veriť v neho, veriť v ňu budem. A verím!

Teraz kráčam s ňou. Dnes odel som sa do cisárových nových šiat, nech spozná ma. Nech spozná, že jej verím, že neskrývam sa, že nemám strach. Ona v Jari odetá, vône rozdáva a šantí s vetrom, nepostojí, nepočká. Ja však držím krok, nech smiem byť jej oporou. Tak spanilá, nebo v očiach skrýva a vo vlasoch sa jej slnko tkvie. "Čím som si ťa zaslúžila?", otázku mi kladie.

Myšlienka je určená. A určený som teda s ňou. "Smrť, či život?", spýtala sa. Kto som, že rozhodnúť sa smiem? Telo je len nástroj duše. Tak pýtam sa, "Čo je smrť, a čo je život?". Len myšlienka drobná! No určila ma. Či nadýchnem sa znova, či skalou ostanem? Na popol sa rozpadnem? 
Vysmejem sa jej! Nakopnem všetky motory a zarevem si z plných pľúc, tak kričte so mnou tí, čo neboja sa postaviť chorobám, tí čo neboja sa postaviť nadvládam a útlaku! Tak krič a bojuj, lebo to je len myšlienka malá. A tá to všetko započala.

Tak vyprázdnil som svoje vrecká a našiel zopár drobných mincí. Každá bola iná, z iného času a z inej ríše vo vesmíre. Ja zaplatil som nimi cestu k slnku, nech dobrú noc mu ešte dám, nech privítať noc smiem. A tak ja s láskou svojou žijem, ach ako rád len za ňu bojujem. Vždy odmení ma a pohladí, pobozká a uzdraví. Ja ďakujem vám vietor, voda, oheň a zem. Ďakujem ti Bože, že to všetko smiem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?