reklama

A čo ďalej?

Včera som sa zobudil so zvláštnym pocitom, že či to čo momentálne robím má vlastne zmysel. Asi ho už každý aspoň raz prežil. Aj ja s ním mám aké také skúsenosti, no teraz to bolo trochu iné. Šiel som do školy a keďže študujem vlastne posledný rok, tak som chcel vedieť, či to všetko na niečo bolo a či to všetko na niečo je.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sedel som tak na chodbe so spolužiakmi a dumal som si, že čo ja tu robím. Hľadal som rôzne dôvody a myšlienky, ktoré by mi naznačili, že je všetko v poriadku a že sa môžem upokojiť a v kľude doštudovať. 
No nedalo mi to a tak som sa opýtal kamarátov. ,,Mali ste už niekedy pocit, že dnes nemá zmysel vstávať z postele? Že to, čo robíte je len stratou času?"

Zvláštna to otázka, no nikto sa nedal zastrašiť. Rozprávali sme o tom a vlastne každý priznal, že niečo také už prežil. To som tak viac-menej tušil, no chcel som vedieť, či to prežívajú aj teraz. Toto bolo už trochu na hlbšiu myšlienku, no aj tu sme sa prekvapivo zhodli. 
Takže... ,,Čo tu robíme?"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je naozaj také dôležité študovať vysokú školu, či vôbec byť na miestach, kde vás to nejako ubíja a demotivuje do života? A čo je ešte horšie je ten fakt, že vlastne neviete, čo bude ďalej. Musím povedať, že asi len hŕstka z nás si vôbec vie predstaviť, že po škole pôjdu do práce a budú makať osem až desať hodín denne, päť krát do týždňa. Keď sme sa o tom rozprávali, takmer pre všetkých to bolo ako nočná mora, ak by takto mali žiť až pokiaľ sa niekedy okolo sedemdesiatky dostanú do dôchodku. Teda, ak sa dostanú. 
No ešte skôr než by vôbec prišla táto "nočná mora" museli by sme ju na začiatok najskôr nájsť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Študujeme a vzdelávame sa, tlačíme do tých našich hláv kvanta údajov a vzorcov, z ktorých v praxi použijeme mizivé percento. Sedíme pred počítačmi a hľadáme vypracované zadania a údaje, aby sme ich mohli položiť pred tváre vyučujúcich, aby boli všetci spokojní a pri tom nechápeme súvislosti. ,,Súvislosti sú samoštúdium.", opakované dookola. Ale ako pochopiť súvislosti, keď jadro jedného vám ani nie je predstavené? Nie je predstavené, lebo nie je čas. Povedia nám: ,,S týmto budete pracovať do konca života!", vážne?

A s čím vlastne budem pracovať do konca života? A budem vôbec pracovať? A aj keby som našiel "nočnú moru", tú desivú rutinu, bude to niečo s čím sa len musím naučiť žiť?
Takže sa zasa budem učiť. Učiť sa žiť? Nejako mi tu vznikajú súvislosti, ale nerozumiem jadru jednotlivých vecí. A áno, spomínam si, všetko z rýchliku, lebo nie je čas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a vlastne už chýba len sťažovanie si. Sťažujeme sa! Samozrejme všetci. Učitelia, študenti, zamestnávatelia, zamestnanci. A aj ja. Aj ja si chcem trochu uľaviť. Veľa nezmením, ale diskusia je celkom dobrá vec. Aj včera keď som zaspával na poslednej prednáške sa prednášajúci sťažoval. 
,,Absolventi nie sú pripravený do praxe! Zamestnávateľ nemá čas na to, aby ešte niekoľko mesiacov vysvetľoval absolventovi veci, ktoré má vedieť! Dokonca 50% absolventov ani nemajú chuť pracovať a vzdelávať sa ďalej!"
Na tieto vety som reagoval len myšlienkou, že má pravdu, ale zaklincoval to úžasným pokračovaním. ,,Takže, toľko na úvod do predmetu a pustíme sa do tohto rýchlokurzu." Ďakujem pán inžinier, už som sa zľakol, že by to bolo obsažné a bohaté na informácie, ktoré by mi ukázali základy na ktorých mám vedomosti v tomto predmete postaviť. A samozrejme sa tento predmet spája s ostatnými predmetmi, takže ešte nejaké tie súvislosti musím nájsť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Študenti, žiaci, vzdelávajúci sa ľudia a budúci absolventi. Čo bude ďalej? 
Ja som sa rozhodol doštudovať. Nie preto, že by som to potreboval, alebo že by to potrebovala moja rodina. Doštudovať som sa rozhodol preto, že to nie je až také dôležité. Nie pre mňa. Ešte totiž nechápem súvislosti, ešte nie som nezamestnaný absolvent, ktorý sa musí učiť žiť, aby mohol aj niečo robiť a pracovať. Takže som sa len rozhodol byť. Challenge accepted.

Marek Hudák

Marek Hudák

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ani jeden muž nemôže dlhší čas nosiť jednu tvár pred sebou a druhú pred ostatnými bez toho, aby nakoniec sám nemal zmätok v tom, ktorá je tá pravá (Nathanel Hawthorne) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu