Keď život vyzerá byť neľahký

Autor: Marek Hudák | 12.10.2015 o 14:59 | Karma článku: 3,69 | Prečítané:  380x

Na počiatku bol koniec. Koniec toho čo bolo tak jednoznačné a jasné. Toho čo dávalo zmysel a malo jasné pravidlá. Teraz je to len uvedomenie, že pre nasledujúce rozhodnutia to nemalo zmysel a na nič to človeka nepripraví.

Mladý človek vyhodený z bezpečnej súše školských systémov, ktoré dávajú zmysel, teda pokiaľ sa nad nimi hlbšie nezamýšľame, je po toľkých rokoch zrazu hodený do vôd života kde je nutné sa naučiť plávať.
Zaujímavým zistením v počiatkoch tejto plavby je to, že si nemôžete zvoliť vlastný štýl a už vôbec vlastný smer. Teda iste niekde v sebe cítite, že sa niečo vo vás rúca a chcete ísť vlastnou cestou, no prvotné obavy vám zmetie prúd spoločností v ktorých nepoznajú novotu a vlastne o ňu nemajú ani záujem. Takto je to predsa najsprávnejšie a takto to tu predsa funguje, tak sa ani neopovažujte ukázať nám, že robíme chyby.

A s tým všetkým prichádza vlna nepokoja v hlave, v srdci a asi aj vo všetkých nemenej dôležitých orgánoch. Spánok je rozhádzaný a vlastne si uvedomíte, že nekráčate ani vpred ani vzad. Stagnujete a s tým prichádza strach. Strach, ktorý je ochromujúci. Zmätok v tom, že nevedomosť života je tak obrovská. Iste viete, že ako obyvateľ spoločenstva v ktorom žijete máte istý rebríček, alebo lepšie povedané plán na ktorom máte vopred vyznačené ciele, ktoré by ste mali dosiahnuť. 

Na počiatku je to teda vstup do týchto vôd, potom je to prínos pre spoločnosť, teda nejaké adekvátne zamestnanie, s ktorým by bolo okolie spokojné a ako tak aj vy. Potom je to bývanie, predsa len osamostatnenie sa a nájdenie vlastnej kutice kde by ste sa schúlili je ďalší cieľ. Neskôr prichádza spoločnosť, ktorá vám začne naznačovať, že by ste si mali zakladať rodinu, prípadne, že ste dlho osamotený a vyzeráte nejako opustene. No a samozrejme s tým už súvisia aj deti. Predsa je nutné, aby ste vychovali a do školského systému zaviedli nových členov, ktorými sa ako tak uzavrie celý cyklus. 

Pozoruhodné na tom všetko je to, že ta akosi súvisí s peniazmi, ktoré vlastne asi ani nikdy bežný človek neudrží v rukách. Z počiatku je to ešte rodičovské hniezdo, kde vás priživujú, no časom sa ani oni a vy necítite pohodlne. No a tak zasa niekde berieme peniaze, požičiavame si na základné istoty, ktoré sa týmto požičaním vlastne stanú neisté. Hľadáme ďalšie cesty k peniazom a matérií, lebo je dôležité, aby spoločnosť videla, že nie sme vyvrheľmi. A tak spadneme do akejsi rutiny. Toho vraždiaceho kolobehu, do ktorého keď raz človek spadne je takmer nemožné z neho vystúpiť. No a sme vlastne na konci, už nás potom čaká len jama dva krát dva krát meter a kopa hliny ktorou nás vrátia do prachu odkiaľ sme boli vzatí. 

No, ale čo sa stalo na začiatku? Kde sa stratili pochyby a ten nepokoj, ktorý nám bral spánok? Zmizol. Zmizol, lebo sme sa uspokojili s tým, že veď aj tak sa to nedá inak a boli sme len slabými telesami, ktoré pohltil systém.
Toto je scenár 80% mladých ľudí, ktorí od života dostávajú rady, ktoré ich usmerňujú k tomu, aby po desiatich, či pätnástich rokoch od skončenia školy boli zaseknutí v spoločenskom kolobehu neistou a to možno len kvôli tomu, aby sa spoločnosť necítila tak sama. Aby sme sa k nej pridali a boli tak jej súčasťou, aby sme ju neopustili.

V poslednom období sa tu rozmáha kult rečníkov, motivátorov, či mentorov, ktorí majú 100% - ný návod, ako sa z kolobehu dostať, ako nebyť ovcou, ale človekom, ktorý bude bohatý a bude niečo znamenať. Ktorý ochutná pocit slobody, keď ich bude počúvať a bude nasledovať ich rady. Nedovolím si za žiadnych okolností tvrdiť, že by niečo takéto nebolo uskutočniteľné, len sa mi to zdá akési podozrivé, keďže dnes už akosi zakopnem o motivátora na každom rohu, ktorý vie ako odovzdať svoje rady tak, že za finančný príspevok z vás vykreše finančného majstra a oslobodí vás.

Mládež, sme na začiatku cesty, kde sa učíme čo je vlastne život. Možno to bude len nalinkovaná cesta, kde sa nebudeme môcť ohliadnuť ani okolo seba, lebo to v tomto hektickom čase nestihneme. No nech je akokoľvek, ak nespím v noci pokojne, pretože mi niečo vo vnútri hovorí, že je niečo nesprávne, tak si radšej nedám pokoja, kým to neodhalím.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?