Tohto roku, ako už obyčajne, sa v obci Východná uskutočnil medzinárodný festival na ktorom sme nemohli chýbať. Väčšina z nášho kolektívu sa zúčastňuje na folklórnych festivaloch takmer pravidelne. Či už ako účinkujúci alebo len pozorovatelia a obdivovatelia, vždy sme tam.
Tento ročník bol pre mňa niečím špecifický. Ešte to všetko nedoznelo, takže čím presne ešte netuším, no pocity, ktoré som si doniesol domov sú úžasné. A za to vďačím súboru a ľuďom v ňom.
Na Východnú som pricestoval v sobotu okolo obeda. Už to vyzeralo, že bude pršať, takže mi trochu klesla nálada, keďže predošle ročníky boli chladné a mokré, no prišiel som na amfiteáter a tam ma hneď ubezpečili, že počasie je objednané, že všetko bude v pohode. Hneď mi padol kameň zo srdca, že nezmoknem. Kamaráti a priatelia zo súboru boli všade, tu som pozdravil jedného a opýtal som sa kde sú ďalší a hentam ďalšieho a iného zasa na druhom konci. Hlavne že všetci boli v super nálade a rozdávali ju všetkým naokolo. Dievčatá odeté do nádherných krojov a chlapci správne pripití. Tak to predsa má byť. Keďže mužskú zložku súboru dnes čakal len sprievod obcou. Dievčatá boli tohto roku vyťažené podstatne viac, ale čo už narobím, keď sú také krásne a všade ich chcú.
A tak sa teda obliekam do kroja a do ruky dostávam fľašku, vstupenku účinkujúceho a lístky na jedlo. A už som zrazu v sprievode. Nesieme sa hrdo, reprezentatívne, aby tá naša hŕstka vyvolených predviedla čo bije v ich srdciach za rytmus. Tancovali sme a spievali, zabávali sa a smiali, mávali ľuďom a nie je pochýb, že folklór je kúzelný, lebo vyčarovať úsmev na tvári už nie je kabaretný trik a nám to proste ide.
Večerný program nenechal ani nás chlapov v súbore, tvrdých chlapov, ošľahaných východným vetrom a kutých v Prometeovom ohni, častokrát ukecanejších než baby, chladnými. Ženy, devy, dievčatá, dámy, nech ich už nazvem akokoľvek všetky boli dokonalé. Predviedli dych vyrážajúci program.
Po skončení tohto vystúpenia smerovali kroky väčšiny nášho súboru na už tradičné "ožranisko". Miesto kde narážate do známych aj neznámych ľudí a všade cítite tú super náladu a atmosféru. Oslavujete plnohodnotne prežitý deň a tešíte sa, napriek nedostatku spánku a energie, na nový a od šťastia ani neobsadíte a tak idete tancovať do "Humna", či priučiť sa niečo na tanečný dom, alebo tlieskať a poskakovať na program, kde účinkujú ďalší z čeľade folklórnej.
Ani v noci Východná nespí, šiel som do dediny a stretával aj naďalej ľudí v tempe ako keby nebola polnoc, ale poludnie v obyčajný deň. Z diaľky som počúval ako to na hlavnej scéne žije a ako obecenstvo, kde samozrejme sedeli aj naši, besnie od vytrženia.
V noci sme sa presúvali na ubytovňu. Cesta bola prekvapivo tichá a mal som pocit, že všetci sú zrelí do postelí. No kde sa vzala tu sa vzala energia sa nám do žíl prihnala. Teda aspoň poniektorým šťastlivcom, ktorí to ešte patrične využili.
A nastal kratučký spánok a ráno, nový deň. (Ne)Poctivo sa všetci na čas dostavili k autobusus a vyrazili sme. Najskôr na raňajky a potom hneď na amfiteáter. Od ôsmej do obeda, sme si prechádzali galaprogram. Osobne mám pocit, že skúšanie programu je psychicky viac vyčerpávajúce, než samotný program, kde sme si naše číslo, s láskou k folklóru, užívali. Tancovali sme Bystrany na počesť veľkej osobnosti spišského folklóru, pána Viliama Gregu.
Po programe sme uložili všetky veci do kufrov a pripravili sa na blížiaci odchod. No odchod by nebol odchodom bez návštevy toho povestného a príhodičkami opradeného ožraniska. A tak sme si ešte pochutnali na langošoch, plackách, pive a borovičke. Smiali sme sa a rozosmievali nekontrolovateľným smiechom okoloidúcich a ľudí stojacích v blízkosti. Ako vravím, sme jednoducho kolektív zdravo postihnutých ľudí, ktorý sa všade kde prídu snažia rozdávať dobrú náladu.
No čas nás dostihol a tak sme sa nalodili na náš autobus a vyrazili smerom k domovu. Cesta sa však niesla v celkom veselom duchu. Rozprávali sa zážitky, ktoré zažil niekto na vyšnom konci a potom rozprával ten, čo bol na tom nižnom. A samozrejme perla za perlou. Päť a pol potlesku pre súbor Hornád. A hráme sa asociačný kolotoč a rovnako sa točí aj vínna fľaša. Zveselieva sa. Niektorí z nás už spia svojím krátkym spánkom, aby sa o pätnásť minút mohli opäť pripojiť do vravy a smiechu. Na každom z nás je vidieť ako nás aj tento ročník Východnej s chuťou vysal do špiku kostí a ako sme mu za to vďační.
Napriek všetkému vyčerpaniu, ktorému väčšina s hrdosťou vzdorovala som na žiadnej tvári nezazrel smutný výraz. Šťastie a mnoho zážitkov, ktoré sa premietali v hlave tak intenzívne, že pri pohľade do očí to bolo ako keby ste pozerali televíziu.
Krása a spokojnosť v žiare vyčerpanosti a únavy. Nohy prepletené v lotosových kvetoch, keď človek hľadá lepšiu pozíciu na svoj spánok. Ešte jeden hlt vína nech sa zábrany a povinnosti v pozadí netlačia do popredia. Ešte nemusíš. A tak sa oficiálne Východná skončila, no my ešte ostávame pri krojárni ďalšie hodiny a rozprávame sa a vychutnávame. Sme takmer rodina, tak prečo sa tak rýchlo lúčiť. Ešte je čas. Sme predsa folklóristi a Východná ostáva v nás.
