To je ešte také zvládnuteľné, keď je to len niekde pri trafike, to pôjdete kúsok ďalej a hneď ste pri ďalšej. No mám pocit, že čím ďalej tým častejšie sa takéto tabuľky objavujú tam kde by nemuseli. Napríklad na úradoch, poštách, či na pohotovosti, čo mi už príde trochu morbídny humor. Vtipné mi na tom pripadá, že už na základnej škole sme sa vedeli s kamošmi dohodnúť nech niekto dohliadne na batohy a tašky a iný si mohol odbehnúť a potom sa vystriedali. Nejako sa na to zabudlo.
Ešte by som k tejto trošku podrypovačnej vetičke vedel napísať trošičku iný pohľad. A asi ten, že ako musí znieť niekomu s kým sa lúčite pri vedomí, že idete preč na veľmi dlhú dobu? Možno si povie, že je to len nejaké klišé, alebo to vezme s vedomím, že veď máš pravdu a ani sa nenazdáte a ste spolu. Každému podľa chuti a okolností.
Nech je už akokoľvek, veta je to zo slov a keď už ju zazriete na druhej strane nejakého skla, či vyvesenú na dverách je v podstate len na vás, či vás ten šľak skutočne trafí, alebo niečo rozbijete, či si len pokojne sadnete a hodíte nejakú tú modlitbu, nech je predsa len tá osoba hneď späť.