Marek Hudák
,,Hneď som späť!", no určite...
Známa to fráza na okienkach trafík, či vrátniciach. No a potom tam stojíte dvadsať minút a po polhodine zistíte, že dotyčná osoba išla na hodinový obed a môže vás šľak trafiť.
Ani jeden muž nemôže dlhší čas nosiť jednu tvár pred sebou a druhú pred ostatnými bez toho, aby nakoniec sám nemal zmätok v tom, ktorá je tá pravá (Nathanel Hawthorne) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Známa to fráza na okienkach trafík, či vrátniciach. No a potom tam stojíte dvadsať minút a po polhodine zistíte, že dotyčná osoba išla na hodinový obed a môže vás šľak trafiť.
Celá táto naša "opekačka" sa uskutočnila 29. marca 2014. Spolu s rodinou, mojimi bratmi, sestrami, otcami a mamkami sme odovzdali všetko čo sme mohli. Všetkým, ktorí sa na nás prišli pozrieť, a aj tým čo neprišli, rozdávať radosť, úsmevy, ukázať to, čo našu rodinu robí rodinou. Lásku k tancu, hudbe, k pohybu, k folklóru.
Keď voda steká po ramenách, keď osvieži ťa jarná búrka, keď túžiš iba po premenách, vtedy cítiš sa ako figúrka.
Stretli sme sa v trojici v krčme pri stole. Stretnutie nebolo náhodné, ale ani vopred nejako premyslené. Po výdatnom tréningovom opojení, kedy sa vám do tela vyplavujú všetky endorfíny a tešíte sa z pohybu, práve v takomto stave s
Včera som sa zobudil so zvláštnym pocitom, že či to čo momentálne robím má vlastne zmysel. Asi ho už každý aspoň raz prežil. Aj ja s ním mám aké také skúsenosti, no teraz to bolo trochu iné. Šiel som do školy a keďže študujem vlastne posledný rok, tak som chcel vedieť, či to všetko na niečo bolo a či to všetko na niečo je.
Možno sa len cítila príliš opustená, aby o tom s niekým hovorila. Nechcela, aby cítil jej smútok. Milovala ho. Bola si istá, no aj tak najviac zo všetkého túžila vybehnúť do temnej noci s krikom a v slzách si vyrezať z hrude tú skalu, ktorá jej tlačila na pľúca a nedovoľovala jej dýchať.
Zmena, ktorá mení postoje a spôsoby uvažovania. Zmena, ktorá je viac než vítaná, no ktorá vyvoláva veľa otázok a človek potom začne uvažovať a pochybovať, že sa rozhodol správne. Takúto zmenu som ešte pred nedávnom vôbec nepoznal.
,,To vy ste ten úžasný folklórny súbor Hornád?",,Tvoja matka!"Jedna z mnohých perál v našom folklórnom svete a vo svete folklórneho súboru Hornád z Košíc obzvlášť. Zmes ľudí, charakterových vlastností a jedinečnosti jednotlivých členov, ktorá kolektív činí prudko zamilovateľným.
Dnes potichu som kráčal v ranných tmách. Tam kde slnko ešte nesvieti, no deň sa už schyľuje k povstaniu. "Do boja!", tu kričí slnko. Ja pevne stojím s bosými nohami v prúdoch valiacej sa rosy. Osviežim sa ňou a nadýchnem sa k rebélií.
Dnes sníval som o tebe, o tom ako si prvýkrát vzala moju dlaň a spojila ju s tvojou. O tom, ako si vravela, že je to zvláštne, že je to krásne. Dnes sníval som a niesol sa na chrbte hôr na chrbte tých, ktorí ma zdvihli zo zeme toľkokrát, koľkokrát som spadol.
Tento semester bývam na internáte. Rozhodol som sa tak dobrovoľne a bol som aj iniciátorom toho, aby som sa tam dostal. Užívam si to, bývam sám na bunke, takže po 18 rokoch mám konečne sám izbu. No je to aj zvláštne pretože sa akosi zakaždým viac teším domov.
Vedeli to. Vedeli, že dnes by spolu nemali byť. No, okolnosti a to čo nedokázali ani pomenovať bolo silnejšie ako oni. A tak šli, ona vedľa neho, on vedľa nej. Kamaráti navonok, šialenci vo vnútri, deti v srdci.
Tak dlho očakávaný, triezvy a chcený, no najmä bozk, ktorý človek potrebuje k nasledujúcej hodine, nasledujúcemu dňu, mesiacu, či roku. Taký, ktorý ti môže dať len spriaznená duša.
Svetlá som nechal zažaté takmer po celom dome v ktorom som sám. Ticho. Hojdám sa na stoličke a pokúšam vôľu dreva, ktoré ma už raz zradilo. Dám mu druhú šancu? Vstávam, beriem stoličku do kôlničky a rúbem ju na štiepky, nech je s čím zakúriť?
Tri gule, klasika. Postavili ich na seba, veľká dole, menšia na ňu a tá najmenšia úplne na vrch. A keď sa tak na to dielo dívajú začnú premýšľať, či by to vlastne nemalo byť inak.
Sedel si a pozeral do plameňov nad ktorými si otáčal svoj ražeň. Ulovil pár hriešnych myšlienok, ktoré ho doháňali k šialenstvu. Radšej ich spáli a zaspí tak s úsmevom na tvári. Jeseň je tragédiou hormónov a genetickej známky.
,,Vieš ako plynie rieka?", opýtal sa znenazdajky. ,,Nie.", odvetila s úsmevom na perách.,,Tak ma pozoruj a možno ma pochopíš." Pomaly vošiel do chladnej vody, ktorá ich obkolesovala, sedeli na lavičke uprostred bezbrehej rieky.
Sú preč, ostali po nich len prázdne miesta v stodole. Ani som sa nestihol rozlúčil. Budú mi chýbať. Hrášok a Indián odišli s padajúcimi hviezdami.
Už neexistuje. Stratil sa v riekach, ktoré prúdili ním samým. V pokojných zákutiach svojich žíl spoznával krásu akou ho obdarila tá najväčšia moc v akú veril. No kde je dnes, kam sa podel?
Asi tak by som charakterizoval výkon môjho otca, keď som ho dnes pozoroval pri jeho obľúbenej činnosti v kuchyni. Je to majster kuchár.